Aj keď pijem skôr tmavý rum, ani ten biely do zbierky minifľaštičiek alkoholu občas nezaškodí:
 Ron Botran Etiqueta Blanca

 edit (26.2.2022):
 Keďže opakovanie je matkou múdrosti, pre veľký úspech opäť Ron Botran:
 Añejo 8 sistema solera

 "Teraz som sa stal smrťou, ničiteľom svetov."

 Dobre napísaná kniha o vážnej téme, podaná ale pútavo, čitateľne. Aj ten formát, ako sa informácie najskôr kumulujú vo väčšom (aj viac mesačnom) rozsahu až po v podstate minútové a sekundové detaily pred výbuchom je podľa mňa veľmi dobre zvolený. Celé podanie témy okolo Projektu Manhattan zaujímavo vysvetľuje rôzne uhly pohľadu na situáciu. Fakt dobrá kniha, vyvolávajúca stále nutné otázky o celej téme jadrového zbrojného arzenálu od jeho prvopočiatkov až po súčasnosť.
 Samozrejme, dá sa polemizovať, či by kniha v niektorých bodoch nemohla byť pojatá inak, ale to je nami nezmeniteľné, boli by to už zase iné otázky a témy do iných diel. Myslím tým, že kniha nemusela o celom projekte začínať až nástupom Trumana do prezidentského úradu (kam sa tiež dostal viac-menej ako slepé kura k zrnu, aspoň taký som z toho mal pocit), ale už skôr - prečo vlastne vznikol, ako to Roosevelt schválil a ako sa to celé riešilo, ako vybrali Oppenheimera a čo všetko musel on pre rozbeh projektu urobiť - aj keď zase, tých spätných informácii v diele predsa len autori uviedli dostatok. Zo začiatku mi trochu vadili tie autorské akoby odskoky od hlavnej témy - na zdanlivo nie príliš súvisiace príbehy obyčajných ľudí - ale v konečnom dôsledku mi to asi väčšmi otvorilo oči a lepšie sa pomohlo vcítiť a vnímať aj ten uhol pohľadu, že nie len vojensko-politická či vedecká stránka sú zaujímavé, ale reálny dopad na bežného človeka (na jednej i druhej strane frontu) je hlavná pointa všetkého. Preto som rád, že autori nezatvárajú v knihe oči pred iniciatívou vedcov (najmä okolo Szilárda), ktorí otvárali všetky morálne otázky ešte počas samotného projektu a najmä aj potom po konci vojny - ako nezneužívať / neopakovať také hrôzy. Možno podľa mňa ešte mohli autori venovať viac priestoru udalostiam medzi zhodením 1. bomby na Hirošimu a 2. na Nagasaki - viac odpovedať na otázky "prečo" to ešte bolo nutné zopakovať (prešli to na môj vkus tak nejak lakonicky, ako by už nebol dôvod to hlbšie rozpitvávať a vytiahli len pár akoby pikošiek z misie). A aj môj počiatočný dojem, že kniha bola napísaná priveľmi americky / patrioticky / superhrdinsky veľmi rýchlo vyprchal, v konečnom dôsledku je to napísané / podané plne OK.
 Inak vravím v podstate celé veľmi dobré. Aj v doslove, keď sa autori odkazujú na v podstate prvú necenzurovanú informáciu o dôsledkoch výbuchu atómovej bomby od Johna Herseyho (kniha Hirošima, čo sme ju tiež nedávno vydali). A aj ďalšie info o živote spomínaných osôb po Projekte Manhattan. Som zvedavý na finálne spracovanie knihy, aj s fotkami, keďže zatiaľ som mal k dispozícii len ich opisy z knihy. Za mňa určite 4 a pol hviezdičky z 5.

 "Teraz sme všetci skurvysynovia."

 Postupne, ako som sa do knihy začítal, som si pod vplyvom rôznych myšlienok o témach z nej začal písať poznámky a svoje názory. Po nejakej dobe som s tým pri čítaní prestal (ale viď nižšie). Napísal by som sa ako "český žandár" ale aj tak by som ešte k ničomu zásadnému nedospel. O témach, ktoré kniha predkladá, budem musieť ešte dlhšiu dobu uvažovať a postupne si ich skladať a aj tak nebude jednoduché dospieť k nejakým jednoznačným záverom. Pokladal by som predložené témy ako súčasť širokej diskusie, ktorá vo svete prebieha / bude musieť naďalej prebiehať a hľadať odpovede.

 Témy v knihe sú viac-menej kontroverzné, o to ide. Snaha asi bola tú kontroverznosť stupňovať, ale osobne nepovažujem tému samovrážd za tú najotáznejšiu / najvážnejšiu / najkontroverznejšiu z knihy. Nie je to podľa mňa "too much" - ani vzhľadom na okruh ostatných tém z knihy, ani na iné nami vydávané / predávané diela (ako ich ja osobne vnímam), ani na moje vnímanie celospoločenských tém. Pri samovraždách sa človek rozhoduje sám za seba - a dúfame, že je na také rozhodnutie dostatočne uvedomelý / spôsobilý, že sa nenechal doslova zblbnúť bližším či širším okolím ... chápe, že jednoznačnosť takého rozhodnutia je nezvratná. Ale tému narodenia človeka - cez v knihe spracovávané a naznačované témy umelého počatia, vynosenia plodu mimo tela biologickej matky ale v tele matky náhradnej, ich hľadanie, "umelý stroj" umožňujúci donosiť dieťa, kedy použiť a kedy nepoužiť niečo také, načasovanie, je veľmi široký stav medzi prvotnou zygotou a narodením donoseného dieťaťa (a čo to vlastne je narodenie, keď dochádza k prenosu medzi človekom a "strojom", dostupnosť takéhoto riešenia na komerčné ciele a na medicínske ciele (a čo je to vlastne medicínsky cieľ - posunutie hranice záchrany života, čo aktuálne ešte nedokážeme ale teraz by sme už asi mohli?), má mať prednosť dieťa či matka (v akej fáze? časovej otázky sa nezbavíme), chcené a žiaľ i nechcené deti, vlastné vs. adoptované deti, nedonosené deti (opäť dôvody "lebo príroda", zo zdravotných dôvodov sa nedá, matka nechce, potrat ...) ... a najmä, kto o tom má a môže rozhodovať?
 Pri samovražde je priamy dopad konečného rozhodnutia len na tom, kto to rozhodnutie urobil (a nejaké to najbližšie okolie daného človeka, ak ho ešte má; aj keď je rozhodovanie / možnosti ovplyvňované zákonnou mocou). Ale na začiatku života je to iné, také "o nás bez nás", kde to môžem / chcem počať prirodzene / umelo, pre seba / pre iných, pre záchranu života dieťaťa / matky, pre záchranu života alebo len pre zisk, pre posunutie možností nedokonalej prírody kde biologickú úlohu matky a otca tak ako sme ich vnímali kedysi zrazu vieme / chceme / trúfame si posunúť aj tam kde to prírode povedzme nevyšlo v zmysle väčšinových štandardov reprodukčných možností? Naproti téme samovrážd je toto oblasť, ktorá ako mám pocit zasahuje ďaleko širší okruh aktívne zúčastnených (a to nemyslím ešte na legislatívnu stránku veci, kde tiež nemáme a dlho nebudeme mať jasno, najmä keď sa v nej stále okrem reálnych odborníkov budú vŕtať a ukazovať sa všakovakí klerofašisti či iné čarodejnice).
 Pár základných tém knihy a vyvolávajú široké, veľmi široké okruhy myšlienok - a to skutočne nemám snahu nikoho uraziť (aj keď dosť možné, že sa mi to nechtiac podarilo; a ak aj nie priamo niekoho uraziť, tak dostať sa na hranu určite). Pragmatický prístup k samovraždám (aj tým asistovaným) sa mi zdá byť reálnejšie dosiahnuteľný, než pragmatický prístup k mimomaternicovým / mimoštandardnebiologickým (ani nie som schopný vlastne pomenovať / opísať celú šírku / pohľad na problematiku) možnostiam rodenia.

 Ak budem knihu vnímať ako otvorenie / ukázanie tém, ku ktorým treba racionálne (skutočne v prvom rade racionálne) pristupovať, tak je to dobrá kniha. Formálne mi ale dokopy nepasujú do jedného diela. Možno samostatne kniha s prvými dvoma témami - umelé panny s umelou inteligenciou a umelé mäso. A samostatne kniha s témami samovrážd / umierania / smrti a de-facto ich presne opačnej polohy - témou rodenia a všetkým pred narodením.
 Aj tak za najlepšiu časť knihy považujem autorkin záverečný epilóg. Tam nepriamo priznáva, že všetko o čom píše je len nafúknutá bublina (zatiaľ) - hoc o viacerých konkrétnych projektoch ako autorka uvádza sa hovorí / píše už desaťročia, zatiaľ z nich nie je žiadny reálny výsledok. Autorka nemapuje témy ako celok, ako konkurenčné prostredie a všeobecný vývoj (technický aj názorový) v nich, ale len ako keby najbulvárnejšie pôsobiace / najviditeľnejšie časti, aby zaujala čitateľov. Tak ako mi viacerí protagonisti pripadajú ako len narcisi, ktorí sa potrebujú predviesť a vytĺcť z vlastnej publicity prachy (napr. Dr. Smrť, nech už to je ktorýkoľvek z nich) bez finálneho efektu, tak aj autorka len nadhodila pútavé témy, ale bez nejakého zásadného záveru, bez snahy o komplexnejšie podanie. Také televízne reportáže na záver zbytočných TV novín. Ale reportáže, ktorým pri chýbajúcom obraze nedokázala len ich textovou podobou čitateľom priblížiť celú komplexnosť tém, všetky uhly pohľadu, na ktoré by sa malo pamätať.

 Napriek tomu že môj popis vyznieva kriticky, nie je to také zlé a dávam knihe 3 hviezdičky z 5 - lepší priemer - lebo núti zamyslieť sa, nezabudnúť na tie témy, nevyhýbať sa im ani do budúcna (kto nad nimi nechce rozmýšľať, ten knihu podľa mňa ani nedočíta).
 Skúsim si spomenúť o týždeň, o mesiac, o rok (a o dekádu?), ako sa mi dovtedy preupracú myšlienky, ako by som vtedy hodnotil knihu, resp. vo všeobecnosti témy v knihe zobrazené. Nakoľko bude moje budúce ja prekvapené?

 Technická poznámka:
 Odborné výrazy by som odporúčal dovysvetliť dodatočnými poznámkami v knihe. Nie som si istý, či každý čitateľ pozná ich jednoznačný význam, či si len nemyslí, že vie presne o čom je reč a z prípadnej nevedomosti / neznalosti by mohol celú knihu, resp. témy v nej, posudzovať tendenčne (keď to prirovnám k rôznym zákonodarcom, ktorí reálne ovplyvňujú ich dopad na spoločnosť, tak nemám istotu že nemôže ísť o nezaujatý, odborný, nepopulistický, nezištný ... postoj). Pre výrazy ako gestácia, ektogenéza ... (ktoré som si tiež radšej vygooglil z rôznych zdrojov) asi neexistuje vhodný slovenský ekvivalent, ktorý by sa dal v preklade použiť (a aj tak by to asi nebolo vhodné), preto by som sa prikláňal k nejakým vysvetľujúcim poznámkam.

 Moje vyššie avizované pôvodné poznámky / názory po začatí čítania:

 Dobrovoľne máme predsudky, aj také úplne nezmyselné ako tie náboženské. Keby sme k veciam / novým možnostiam (nutnostiam?) pristupovali len pragmaticky, o čo jednoduchšie by sa celému ľudstvu žilo.
 Umelá inteligencia (AI) používaná v robotike aj na účely sexuálnej interakcie s človekom by tiež mala ostať len v rovine - ak nechceš nemusíš, veď tým nijako neobmedzuješ a priamo neovplyvňuješ svoje okolie. Kontroly (veľmi dôležité) by mali aj v tejto oblasti ostávať len v rovine dôslednej ochrany osobných údajov (to spomína aj autorka diela) a v rovine využívania mimo armádny / mocenský sektor (tomu sa autorka vyhla, zneužitie sexuálnych robotov na špionáž je asi priveľká konšpirácia či fantastika aj pre jej knihu Ale Umelá inteligencia bez príkazu človeka už vraj zaútočiť dokázala.
 Mäso - umelé / pestované / čisté / ... hráme sa so slovíčkami aby sme vedeli kedy pred kým akú časť reality zakryť. Marketing. Opäť len preto, aby sme nemuseli myslieť na realitu veľkovýroby (t.j. veľkochovu a jeho negatívnych dopadov na klímu planéty a zdravie jej obyvateľov - na prírodu ako na komplex, ktorého sme súčasťou, bez umelých náhražok v podobe akejsi viery v nadprirodzeno), lebo myslieť bolí. Už máme tú reálnu možnosť vytvoriť zhluk špecifických buniek (svalovina) a dať im želaný tvar (zatiaľ viac mleté mäso než steak), tak prečo to nevyužívať (najmä keď to pomôže aj jedincovi, aj spoločnosti, aj planéte ako takej). Určitými prirodzenými odporcami môžu byť súčasný producenti mäsa (moja až dodatočná poznámka - tak nie konkurencia, ale priam žiadaní investori - musím si rozšíriť možné uhly pohľadu), ktorým rastie nová vážna konkurencia, inak nik. (O možných etických otázkach autorka tuším nehovorí. Či náboženský fanatici ešte neobjavili túto tému? Kultivácia buniek svaloviny kvôli jedlu sa mi pragmaticky zdá byť rovnaká ako kultivácia a klonovanie kmeňových buniek v medicíne pre zdravotný prospech. Náboženskému nevedeckému pohľadu na život a jeho vznik žiadne aspekty nevadia? Či to rozlišujú?)

 Citáty z knihy:
 "... kóšer slanina ..."
 "... pretvárkou k úspechu ..."
 "... Smajdorovej, spýtam sa jej na prínosy ektogenézy ...: "Pokiaľ ide o mňa, vôbec nepodporujem právo mať deti," odvetí priamo. "Domnievam sa, že vytvoriť ďalšiu ľudskú bytosť predstavuje vrchol namyslenosti." ..."