Dielo ako celok nie som schopný zhodnotiť. Uznávam, nie som jeho správny adresát, ale kto vlastne je? Stále netuším, o čo v tomto diele autorovi išlo. Ak to raz nejakou náhodou vyjde (ja osobne tomu ale nedokážem dať viac než 1 hviezdičku z 5), snáď z komentárov knihomoľských blogerov zistím, o čom a pre koho to celé vlastne bolo.
 Písal som si len čiastkové poznámky / dojmy. Mne žiaľ nepomohli napísať nijaké jednotné zhrnutie. Ak by Tebe mohli nejako pomôcť ...:

 Autor sa úvodnými kapitolami / pasážami knihy nevie predať. Byť to nejaký film, bolo by možné vizuálne rozpoznať ktoré osoby sa v ktorých pasážach opakujú. Takto je to len prehnaný pokus o tajuplný úvod, s kopou prázdnych vulgarizmov (a nie drsným podaním). Keby som si knihu náhodne vybral v kníhkupectve (a nemal ju od Teba na "posúdenie") a začal čítať, po pár stranách ju odložím - nie že by bola zlá, len je nudná / fádna / mdlá ... a ani tá jedna kurva ma ako čitateľa nejako nezaujme / neprekvapí.

 Kopa prázdnych slov. (Po)citových výlevov ovplyvnených chorobou či "náplňou práce". Toto nie je kniha pre mňa. Možno pre ženy, pre ... vlastne ani neviem, či by som tomuto dielu vôbec dokázal nájsť čitateľa (cieľovú skupinu).

 Kam vlastne dielo zaradiť? A je len jedno, či ich je viac? Viac či menej náhodne prepojených - dcérou, kurvou novej doby a otcom na rozhraní svetov, ktorý kým vlastne bol, pokiaľ vôbec bol?

 Autorova kopa prázdnych slov pokračuje aj v časti pre chlapov. Toto je tá "topografia bolesti" - zabiť aj posledný náznak deja a aspoň akej-takej snahy udržať pozornosť čitateľa? Samá nejednoznačnosť, náznaky, zbytočný pokus o tajuplnosť (na dozvukoch novembra 89?), neidentifikovateľný priestor a hodne relatívna časová os (čas je relatívny) ... Čítam to len nasilu.

 Neviem, čo všetko si autor kedy dával pod jazyk, ale určite by s tým mal prestať. Už včera bolo neskoro

 Tá kratšia technologická sci-fi pasáž z relatívne blízkej budúcnosti nebola zlá. Zatiaľ asi najlepšia časť knihy. Ale potom opäť veľmi rýchly prechod do psychedelického stavu. No vzápätí nasledujúca postapokalyptická vízia z reality budúcnosti, to už autor na môj vkus výrazne preháňal (a forma listov vnuka dedovi, ale s "gramatikou" súčasných neofašistov na facebooku - snaha čítať to takto ma až fyzicky bolela). Keď psíček s mačičkou piekli tortu, tak to bol menší guláš, než v tejto knihe dokázal jej autor pokombinovať témami, formátom ... Celé zle.

 Striedanie slovenčiny a češtiny v prvej polovici diela vzhľadom na pôvod postáv akceptujem, aj keď mi to prišlo mierne rušivé a celkovo to znižovalo moju koncentráciu na už aj tak nezaujímavú knihu. Ale pojem "fenka" (fenka vlčiaka) je jedným z tých prehreškov voči spisovnej slovenčine (resp. mojej internej slovenčine, som si vedomý svojich neznalostí / chýb / nepozornosti), ktoré sú mi vyslovene proti srsti.

 V autorovej kope prázdnych slov, ktorými asi chce prinútiť čitateľa rozmýšľať nad témami, nad ktorými práve uvažuje (resp. tak aspoň chce pôsobiť) aktuálny hlavný hrdina (vnuk?), je pomerne veľa - nazvem to hudobných úletov. Tak nejako podvedome mi to evokuje prejav Michala Hvoreckého, ani neviem prečo.

 Dielo (jeho blížiaci sa záver) má byť pokusom o terapiu v autorovej schizofrénii? Alebo len velikášsky syndróm spasiteľa ľudstva, ktorý ho chce varovať, kým je ešte čas? Je ešte čas?

 Začal som to čítať - som cca pri 17.11.1989 v deji - ale posledných pár dní som sa k tomu vôbec nedostal. Skúsim do konca týždňa a dám info.
 Prvotné dojmy z toho úvodu, horšie sa tam orientuje z akého pohľadu autor píše, z ktorej postavy - sú 2 čo sa striedajú? Chvíľami sa zdalo, že až 3, zle to odlišuje. Jazyk aspoň jednej z nich sa mi zdá neadekvátny - aj keď to postava dnes vo svojom veku opisuje spomienky z detstva. Také ani nie že hrubosrsté, ale úplne od veci. Nesadlo mi to.
 Na druhú stranu, dá sa na to zvyknúť a začítať sa, potom to ide a aj humor diela ma ako čitateľa ťahá. Len som sa stále ešte nedostal k pointe, na gamblerstvo je tam stále len nábeh, nie hlavná pointa, takže môj celkový dojem môže byť v konečnom dôsledku iný než tieto prvotné.
 Určite dočítam a dám info.

 Po dočítaní:
 Hlavné postavy boli skutočne 3, po dlhšom čítaní (alebo od začiatku pozornejšom) je to jednoznačné. Od úvodu by to autor mohol mierne výraznejšie skúsiť odlíšiť, ale len mierne, aby sa nepokazil finálny dojem z knihy, ako "prepína" medzi hlavnými postavami. V konečnom dôsledku, keď je čitateľ trpezlivý, je to OK. Možno ešte tá francúzština jednej z hlavných postáv - OK, beriem, že je to jej spôsob vyjadrovania sa, poukázanie na zmýšľanie / cítenie postavy, tak možno len pod čiaru pre nefrancúzštinárov základné vysvetlenie niektorých fráz (nie každý si z kontextu presne / jednoznačne všetko domyslí).
 V strednej pasáži, počas vysokej školy, autor skvelo narába so slovami / opismi svojej (je to reálne autobiografia?) vášne / závislosti - kde gamblerstvo je jeho Bohyňa, Hra, kde je neraz hore a neraz úplne dole zmietaný v absťákoch. Rovnako tak celý študentský život, kamarátov, vzťahy k dievčatám, k škole / štúdiu, život na internáte, brigády, vnímanie "veľkomesta" vs. jeho domova v malom meste ... Celý nastupujúci kapitalizmus, resp. tú jeho časť so stávkovými kanceláriami, ako sa zo “západu” dostávajú do Bratislavy a ďalej na slovenský "vidiek". Aké typy ľudí sa tam dajú stretnúť, v čiastočných náznakoch aké sú ich osudy / pohnútky pre Hru. Ako je v tom celom "namočený" aj s ďalším kamarátom (2. hlavná postava diela), ako si pomáhajú, ale aj ako sa ťahajú na dno. Aké kruté bývavajú následky ...
 ... tu by som sa ale pozastavil. Autor narába so slovami tak pútavo, že pre niektorých slabších jedincov to môže byť takmer až návod na hazard. Že si neuvedomia možnosť vážnej závislosti, veľmi pravdepodobného pádu na úplné dno, že tie autorom opisované "facky" si nevšimnú / nebudú chcieť pripustiť. Že si nebudú chcieť všimnúť tie rany, keď autor miestami "udrie" do čitateľa, čo to s človekom môže robiť (keď "kradne" / zneužíva cudzie prostriedky; resp. veľmi silná je kratučká pasáž o jeho sesternici a jej otcovi, ktorí prehral tuším pol milióna, dlhuje na všetky strany a teraz doslova živoria). Neviem si žiaľ predstaviť, ako by sa dalo literárne zjemniť to riziko, ak by sa vôbec dalo. Lebo na druhú stranu, kto nie je labilný, kto bol závislí na gamblerstve ale úspešne bojuje, resp. nemal nikdy nejakú potrebu prepadnúť hazardu, ten si v knihe práve tie autorove "facky" nájde, veľmi intenzívne ich vníma a jednoznačne sa aj do budúcna bude vystríhať možných negatívnych dopadov svojho prípadného rizikového konania. Taký čitateľ silu príbehu jednoznačne pochopí a ocení.
 Klobúk dole pred autorovou štylistikou. Vydal už niečo? Ak by aj nie, držím mu palce na dobré nápady, takouto hrou so slovami ich podľa mňa má obrovskú šancu dobre spracovať.
 Vo finále autor už mierne uberá z toho pre mňa pozitívne kvetnatého podania dovtedajšieho deja. Už ako keby sa sústredil len na tragické finále a premýšľal, ako to čo najlepšie (kultivovane, ale so zrejmou silo) vypointovať. Kde on a jeho 2. kamarát dokážu aj určitou hrou akého-takého šťastia a náhody balansovať nad priepasťou, nad úplným dnom medzi Hrou a absťákmi, tá 3. postava, jeho žiak (doslova aj obrazne - na priemyslovke i v "inšpirovaní" pre intenzívne stávkovanie / tipovanie / gamblerstvo) sa od začiatku rúti do záhuby. Je hodne citlivý a rodinnými vzťahmi poznamenaný až tak, že svoje problémy nevie spracovať inak, než "finálnym riešením". Až toto je pre hlavného hrdinu definitívna facka (ako by mu nestačila tragická smrť otca), ktorá by ho ako-tak mala od gamblerstva odstrihnúť. Definitívne odstrihnúť.
 Radšej sa nechcem opätovne pýtať, čo je autobiografia a čo len fantázia autora.
 V podstate sú moje pripomienky len kozmetické a viac-menej ani nič v diele netreba meniť. Jednoznačne odporúčam vydať a myslím, že 4,5 hviezdičky z 5 nie je v konečnom dôsledku prehnané hodnotenie.