Ďalšia knižka vyvolávajúca zmiešané pocity - ale to je OK, aspoň to nie je úplne plochá nuda.
 Najskôr dlho autorovi trvá rozbehnúť príbeh / dej. Napriek zásadnej nehode hneď v úvode a sekaniu deja pred a po nej a podávaniu deja vždy z uhla pohľadu niektorej z postáv, ide pomerne dlho o nikam nevedúce prázdne slová. Snaha o napätie je dlho len umelo naťahovaná, bez reálneho efektu - taký Nový čas clickbait-nadpis systém. Na jednej strane to človeka aj láka čítať ďalej, no na druhej strane reálne vie (lebo autor tvrdohlavo drží takú nezáživnú formu), že nič rozumné nepríde, len v podstate strata času. Bolo x dôvodov knihu odložiť a na druhý deň si na ňu ani len nespomenúť - viem, že by som ako čitateľ o nič neprišiel. Autor sa z môjho pohľadu veľmi neskoro rozhodol, či to zakončí ako melodrámu z rodinného prostredia, či ako náznak detektívky, kde má čitateľ hádať či ide o nehodu či úmysel a kto by teda mal byť vinníkom ...
 Ale zase ako relaxačné čítanie to nie je zlé. Človek si oddýchne, nestresuje. Paradoxne to, že sa vôbec nedokážem stotožniť (v dobrom ani v zlom) so žiadnou postavou, že celé prostredie mi je úplne cudzie, vnímam ako pozitívum diela - nemám totiž potrebu sa hlbšie "angažovať", len sa nechávam pasívne ťahať odkrývaním mozaiky zoširoka podávaných súvislostí. A pointa - toto sa v podstate dalo čakať (takže našťastie žiadne negatívne kreatívne prekvapenia zo strany autora, aké si viacerí nedokážu odpustiť) - náhody sa predsa nedejú a z celej množiny bizarných postavičiek treba vybrať tú povedzme najvyšinutejšiu (z pohľadu mainstreamu).
 Len to, že čas plynie postavám ďalej, ako by sa nič nestalo ... autor sa ani v závere neprekonal, nevymanil sa zo svojho priemerného podania.
 Doslova priemer = 2,5 hviezdičky z 5. Neurazí, nenadchne.

 Citát z knihy:
 "Nechcem tu nijakého kňaza. Môj Boh neberie deťom ich matky."

 Včera na diskotéke som kus viac popil. Potom som zaspal na stole. Keď som sa zobudil, začal som na stole tancovať. Všetko by bolo v poriadku, keby sa patológ nezosral.

 V piatok som kus viac popil. Potom som zaspal. Keď som sa v pondelok zobudil ... Všetko by bolo v poriadku, keby sa pár cvokov nezosralo a už cez 2tisíc rokov o tom v stále neupresnenom väčšinou aprílovom víkende neoblbovalo ďalších :-(