Citát z knihy:
 "Videli sme svetlo na konci tunela. Neuvedomili sme si, že to len v protismere ide ďalší vlak."
 Inak ma na tejto knihe nezaujalo vlastne vôbec nič.

 Netrúfam si ju hodnotiť - toto nie je kniha pre mňa, takže dať 1 hviezdičku (z 5) by nebolo profesionálne. Ani si neviem reálne predstaviť, kto by jej cieľovou skupinou mal byť.
 Autorka v knihe mieša z môjho pohľadu formát bulváru a snahu o odbornú formu, ťažko sa však čítajú oba. Bulvárom je pre mňa už podanie vyše 100-ročného príbehu novinárky, ktorá sa dobrovoľne dala zavrieť do psychiatrickej "liečebne", aby tým dokázala chybnú diagnózu a otrasné podmienky. Prípad univerzitného profesora, ktorý článkom vo váženom vedeckom časopise o ním nasadených falošných pacientoch psychiatrických liečební a stále problematickému stanovovaniu diagnóz poriadne rozvíril verejnú i odbornú mienku, tiež z môjho pohľadu nepodala s najlepším úmyslom - ale len ako lovenie lacnej senzácie, keď svojím v podstate neúspešným hľadaním pôvodných falošných pacientov poukázala na sfalšovanie / klamstvo v pôvodnom výskume a predmetnom článku. Aj samotný omyl, keď autorke najskôr nesprávne stanovili diagnózu z oboru psychických (psychiatrických?) chorôb a až po problémoch našli správnu príčinu (a mnohí iní podobní pacienti žiaľ jej v konečnom dôsledku šťastie nemali), na mňa skôr pôsobí ako pomsta autorky touto knihou voči psychiatrii (aj od stále súčasnej, až po tú ešte dávnu predfreudovskú).
 Autorka z môjho pohľadu neprináša knihou nič nové - problémy v medicíne v psychiatrii i psychológii stále sú, diagnózy sa nestanovujú správne, celkové rozpoznanie čo je choroba psychická a čo fyzická je stále len v plienkach, liečba je neurčitá a lieky sú často len veľkým biznisom no reálne medicínsky len málo pomáhajú ... Len opakovanie problémov, ktoré sú na jednej strane verejne známe, no často odmietané (a je jedno, či odbornými či len laickými kruhmi). Bez nejakého východiska, bez nejakého návrhu riešenia.
 Pre mňa absolútne nezaujímavé dielo.