Trocha sa mi v tomto diele miešajú 2 hlavné dojmy. Na jednej strane úsmevné spomienky / poviedky. Na druhej mnou nepochopená agitka?
 Samotné spomienky OK. Aj ich podanie je OK, aj keď sem-tam som mal pocit, že si chvíľami protirečí (aj v časovej rovine) - ako keby trochu tie svoje spomienky prikrášlil, resp. pospájal ich s odpočutými zážitkami aj od iných (ale to je len môj subjektívny pocit, a v konečnom dôsledku to ani nie je na škodu). Ale reálne, prečo by som si takú knižku mal kupovať? Aj sám autor správne píše, že takéto veci - spomienky na vojenčinu - sa medzi chlapmi vyťahujú v krčme (obdobnej voľnej nálade) a ženy vôbec nezaujímajú. Knižná podoba sa mi zdá veľmi slabo predajná (napísať druhých Černých barónov sa už asi nepodarí nikomu - ani na to nie je doba).
 Keď by som bral tieto spomienky ako humorné dielko, nesedela mi potom do toho tá druhá rovina (z môjho pohľadu) - agitka autora (Copak je to za vojáka či Chlapci a chlapi sú autorom možno až nechcene vhodne zvolené príklady). Akože robí "bu-bu-bu", aby si mladí vážili, že na vojnu nemusia chodiť, ale nech sa pripravia, lebo za chvíľu ich to opäť čaká - ale ak budete držať hubu a krok, bude sa Vám to páčiť??? Sám autor začínal ako niekto, komu sa nechcelo po strednej ďalej študovať a po prvotných skúsenostiach z veľkej fabriky ani manuálne pracovať (OK, komu by sa chcelo ), bál sa vojenčiny - ale zrazu to na útvare a v PdŠ-ke začne "žrať" a aj následne v civile začne robiť kariéru v iných uniformách. Asi autorovi veľmi krivdím a vôbec sa do jeho skúseností nedokážem vžiť, ale uniká mi zmysel tejto stránky diela. Uznávam, som bezdôvodne predpojatý :-(
 Ak by dielo ostalo len v rovine humorných / absurdných spomienok - dám 2,5 hviezdičky z 5 (priemer) - ale aj tak neverím v komerčný úspech diela. S tými, nazvem to "moralizujúcimi" vsuvkami, je to ale pre mňa úplne nesúrodé a preto mám taký (určite neopodstatnený) negatívny pocit z autora.

 Btw: "BAUMS" je označenie učebných blokov častí Poddôstojníckych škôl pre výučbu odborných zameraní vojakov, vyskytovali sa v mnohých kasárňach, označenie vraj pochádza z technického typu stavby.

 Citát z knihy:
 "... poznanietvorné ..."

 Túto knihu som nedočítal. Nie že by bola zlá, alebo o nedôležitej téme (preto jej možno ešte niekedy dám šancu) - ale mňa autorkine podanie nezaujalo, chvíľami až nudilo. Pre mňa sú fakty, informácie, pravda, lož ... jednoznačné pojmy.
 Hľadať pomedzi to nejaké tzv. alternatívne fakty, iný výklad pravdy, dobré a zlé názory, iný uhol pohľadu na lži ... to je svojím spôsobom len ospravedlňovanie a napomáhanie tomu (neochota priznať si), že časť spoločnosti je "sprostá" a lenivá. Uveriť (a zvoliť do čelných politických štruktúr - či už Trump v USA, ale po príklady vôbec nemusíme chodiť do cudziny) akémukoľvek demagógovi, ktorý je dokonca schopný veriť sám sebe; nerozlišovať medzi informáciou a dezinformáciou pri ich interpretácii ďalej; neochota rozmýšľať ... Autorka je filozofka, tému rozoberá z mnohých strán, obšírne a práve tým filozofickým pohľadom na vec, ktorý ale takto ocení podľa mňa len užší okruh čitateľov, mňa odrádza. Ja som asi založený v takýchto témach pragmatickejšie (a "obkecávam" iné témy ).
 Pre túto knihu radšej nebudem dávať žiadne klasické hodnotenie X hviezdičiek z 5, nie som jej cieľová skupina a ani objektívny čiastkový čitateľ.

 Poznámka pod čiaru:
 Autorka sama upozorňuje na nuansy terminológie a prekladov medzi jej rodnou švédčinou a angličtinou (v ktorom jazyku je vlastne originál knihy písaný, keď publikuje asi v oboch?) - de-facto, či bude kniha úplne rovnako vnímaná v jednom i druhom jazyku. Nedovolím si spochybňovať slovenský preklad, ale pri tak vážnej téme možné "stratenia sa v preklade" môžu skresliť vnímanie čitateľa oproti autorkinmu originálnemu podaniu témy a predpokladu, ako to bude čitateľ celé vnímať (a sme opäť v tom bludnom kruhu - čo sú informácie / fakty / ich podanie / uhol pohľadu / interpretácia ... ). Napr. ma zaujal pojem "... poznanietvorné ..." - no ten nie je v slovníkoch SAV a ani google ho takto nenájde.