Vážený kolego sběrateli,
 rádi bychom Vás pozvali na pravidelné setkání - burzu "Spolku Sběratelů alkoholických Miniatur", která se uskuteční 20.5.2023 v Praze, v kulturním domě Krakov, v předsálí malého sálu (Těšínská 600, Praha 8 Bohnice) - 10:00-12:00.
 Těšíme se na Vaší účast.

 Minibottles collectors meeting
 Prague (cultural house Krakov, Těšínská st. 600, Praha 8 Bohnice), 20.5.2023, 10:00-12:00
 You are welcome

 Citát:
 "Tvoj dedo - povedala starena - by takých ako si ty strieľal."

 Kniha má pomalšie tempo. Dcére - dvojčaťu sa stalo niečo strašné, keď sa jedno ráno ešte pred jej 18. narodeninami nevrátila domov? Alebo podľa indícií a výpovedí dodatočnej svedkyne ušla z domu a skrýva po sebe z nejakého dôvodu všetky stopy? Akú rolu v tom celom hrajú drogy?
 Téma straty dcéry / sestry a jej hľadanie prechádza celým príbehom knihy, ale ako by to nebol vždy ten primárny motív diela. Nie je to detektívka, hoci reálne pátranie polície i rodiny je opísané dostatočne. Ako by tento motív straty a hľadania slúžil "len" ako kostra pre celý generačný príbeh prerodu nie len 1 rodiny, ale celej spoločnosti, ukazovanej na zdanlivo nesúvisiacich príbehoch súvisiacich postáv.
 Nejak mám pocit, že kniha asi nezaujme veľa čitateľov. Snáď sa v tom mýlim. A aj keď ja sám som často netrpezlivý čitateľ a neraz mi vadia "prázdne" slová a opisy autorov, ktorí len naťahujú čas a prázdne strany, táto kniha ma paradoxne hodne zaujala. Lokalitou a náturou rodiny obete, ale aj všetkých obyvateľov malého prímorského mestečka, by sa mohla odohrávať v podstate kdekoľvek pri Jadrane / Stredozemnom mori - od brehov Španielska až po Grécko ... Len tá zmena spoločnosti, generácie, je umne ukázaná na mieste, ktoré bolo v tom období asi najväčšmi skúšané - niekdajšia socialistická Juhoslávia sa v krvavých občianskych vojnách pretvára do nových nádejne demokratických štátov, ktoré okrem povojnovej traumy prechádzajú aj klasickými "pôrodnými" bolesťami korupcie, straty hodnôt, prevracania kabátov či hľadania svojho nového ja.
 Pôvodné pátranie je ešte v réžii socialistickej polície, kde viac-menej celá Juhoslávia ešte zo začiatku žila prípadom, lebo veľa sa takých našťastie nestávalo. A rodina obete - brat dvojča i otec tiež aktívne pátrajú, hľadajú stopy, vylepujú plagáty. Postupne ale rastie napätie v spoločnosti, fabriky krachujú, ľudia sa menia a prestávajú si veriť, polícia sa prelína s novou armádou ... autor nepriamo ukazuje na celú nezmyselnosť násilia a závisti, ktorá odcudzila ľudí a priniesla "víťazstvo" len širokým lakťom, chýbajúcim chrbtovým kostiam ... falošnú nádej, rezignáciu, otáčanie priorít ... Po bojiskách ostali len zbytočné obete na všetkých stranách a krčmy, lebo tie sú asi pre každú stranu (aj tú čo akože nepije?) prvotnou istotou :-(
 Tak ako väčšinou v iných knihách nemám rád "náhody", ktoré rôzne postavy v rôznom čase dávajú dokopy v nepravdepodobných súvislostiach, tak v tejto knihe mi tie okrajové súvislosti a náhody nevadili. Ako by práve takými jemnými nitkami utkali pavučinu celého príbehu a jeho atmosféry nie len nad Juhosláviou / Chorvátskom, ale aj Európou i Kanadou. Kde sa rodičia nezvestnej obete vzájomne odcudzia, keď si mlčky vyčítajú svoje pocity k hľadaniu dcéry a vyrovnávaniu sa s realitou, že v konečnom dôsledku nevedia žiť spolu. Kde sa brat chytá každého stebielka nádeje, využíva všetky svoje prostriedky a čas, aj na úkor už svojej ženy (ktorá na jednu stranu aspoň v začiatkoch stálemu hľadaniu rozumie; ale na konci ju aj tak stráca a to nie len nájdením niekoho "nového" do svojho života) a dcéry a hľadá nie len na internete, ale osobne overuje každú jednu stopu, každú jednu novú iskierku nezhasnutej nádeje. Nádeje, že jeho sestra niekde žije a raz bude ochotná a schopná vysvetliť, prečo / pred kým zmizla, nádeje, že to predsa len bude pre jej kedysi blízkych pochopiteľné. Kde vo vojne narastú zásluhy, ktoré sa nesmú v aktuálnej spoločnosti spochybňovať, bývalého priekupníka drog, až do jeho novej politickej moci. Kde niekdajší mladý policajt robil čo mohol a teraz zrazu zvažuje, nepriamo nanovo prepojený na mestečko prípadu a jeho niekdajších obyvateľov, či skutočne urobil všetko čo pre úspešné a rýchle vyriešenie prípadu urobiť mohol a mal a či by urobil niečo inak, ak by sa nezmenila celá spoločnosť, celá jeho pôvodne načrtnutá cesta nomenklatúrneho kádra? ... A nemálo ďalších - niekdajšia svedkyňa a teraz nová partnerka brata obete; obvinený i podozrivý, ktorí majú aliby ale i silné vlastné traumy (a v podstate rovnako banálnu a zbytočnú smrť), ale spoločnosť si aj tak myslí svoje; nový policajt / vyšetrovateľ ...
 Tých vzájomných interakcií a zmien, ktoré si nie vždy plne uvedomujeme, za takmer 30 rokov celého príbehu, autor umne a nenásilne spája do takmer až poetického celku. Na konci ako čitateľ vlastne ani neviem, ako by som chcel, aby celá sága dopadla - aký prípad by mal byť vlastne vyriešený a či si želám pozitívne sladký koniec alebo neuhýbanie od krutej a smutnej reality. Útek / únos / nehoda / vražda ... vlastne to všetko bolo až banálne jednoduché - vražda. Lebo páchateľ ju považoval za spravodlivú ... A následne "len" séria náhod doby, ktoré v spoločnosti (niekdajšia armáda a jej priestory de-facto prestali pre ľudí a ich spomienky ale i prítomnosť existovať) i v prírode (zemetrasenie) na desaťročia zakryli jednoznačné stopy. A otvorila rany.
 Rozpísal som sa, ale ako som zo začiatku neveril, ako ma môže taký zdanlivo banálny príbeh zaujať, tak na jeho konci som ako čitateľ veľmi spokojný takrečeno s každou jednou vetou, aj odbáčajúcou od témy a naťahujúcou občas strany knihy. Hoc je to úplne iná krajina, iná história, iný vek postáv, tak akoby som sa dokázal určitým spôsobom s príbehom zžiť, stotožniť sa. Za mňa 4 hviezdičky z 5.