Dlho ma kniha nechytila, musel som sa premáhať aby som ju ďalej čítal. Krátke kapitoly mi síce väčšinou vyhovujú, rýchlo / ľahko sa taká kniha číta a aj iné autorove knihy som tak poznal. Ale tu som sa nevedel naladiť, vadilo mi na tých krátkych kapitolách veľmi rýchle striedanie myšlienok / deja, dlho z toho celého nebolo jasné, čo vlastne má byť nosnou témou knihy. Akoby narýchlo zlátaná zmeska myšlienok. Nepomohlo ani autorovo fiktívne posunutie deja do budúcnosti (aj keď mám pocit, že sa v tom občas sám strácal) a hádanie, ktorá z postáv knihy zodpovedá komu v realite - koho by som mal / mohol poznať. Popri tom permanentná depresia, že sme si tento výkvet opäť zvolili (tu by potom aj autorovo posunutie času do roku 2030 mohlo nechcene zodpovedať realite). A keď v polovici (či cca ⅔) deja postavy knihy začali odkazovať / stretávať sa s autorom aj ako s ex-policajtom aj ako so spisovateľom - to bolo už pre mňa cez čiaru.
 Na autorovi musím ale pochváliť, že už sa lepšie vypísal. Spätne po dočítaní knihy aj ten príbeh / súbor riešených i pod koberček zametených prípadov bol podaný dobre. Išlo o zaujímavé veci, aj policajne (z môjho laického čitateľského hľadiska) aj ľudsky dobre napísané. Len kým sa k tomu celému dopracoval - opakujem, musel som sa do čítania premáhať.
 A postava Julo Tvrdý - nemusel by byť až taký dokonalý, bezchybný, nad vecou, morálne čistý ... takýto Mirek Dušín je až kontraproduktívny.
 Neviem knihu dobre zhodnotiť a ani s odstupom by sa mi to asi nepodarilo. Som ako na sínusoide - raz hore raz dole - raz OK mierny nadpriemer (3 hviezdičky z 5), raz podpriemer 2 z 5. Ale tých negatívnych pocitov mám teraz asi viac. Aj sám autor v úvode ak si dobre pamätám píše, že túto knihu vlastne ani nechcel napísať, lebo ... Možno predsa len mohol počkať dlhšie, nechať si príbeh / príbehy v hlave dlhšie rozležať a až tak niečo napísať. Sorry, nechcem autorovi krivdiť, možno len teraz potrebuje iného čitateľa, než som aktuálne ja.

 Skúsil som umelou inteligenciou (DALL-E cez ChatGPT od OpenAI) vygenerovať sprievodné obrázky k môjmu popisu.

 Dosť pomalý rozbeh diela. Prvá cca tretina knihy len nejaké náznaky o postavách, bez hlbších vzájomných súvislostí, do toho cudzinec stážista akožepolicajt so zamotaným osobným príbehom. Celé lokalizované v zapadákove zapadákova s ktorým sa neviem nejak hlbšie zžiť ... Nebyť 2 stratených sestier spred štvrť storočia, tak v podstate ničím neupúta.
 Až postupne sa začína dej zamotávať. Ale zasa na islandské pomery (ako si ich naivne predstavujem a ako ich v podstate aj autorka naznačuje) dosť štatisticky nepravdepodobne veľa divných vrážd. V príbehu melancholické tiché miesta rozjímania postáv pomimo deja (z môjho pohľadu na detektívku). Štrikovanie aj popri práci - tu mi asi dosť výrazne ušla pointa tejto spisovateľskej barličky.
 OK, ku koncu som bol zvedavý, ako to celé dopadne - kto a prečo vlastne vraždí a aké sú súvislosti medzi obeťami - takže kniha chytila moju zvedavosť, ale pomerne neskoro. Sama pointa príbehu - po rodinnej tragédii sa staršia dáma "scvokne", ale keď sa zdravotne dostane do poriadku (relatívneho), dohľadá si dáta a začne vraždiť všetkých s rovnakou genetickou mutáciou, aby sa ďalej nešírila a nik už nezažil traumu ako ona... Taký C-čkový hollywoodsky motív. Naviac stratený v tom, že nikto nič nevidel, nikto nič nevie, všetko sa časom ututle a zametie pod koberec, ale aj tak - a to sa mi páčilo - stačí že ak o niečom vedeli čo len 3 ľudia, už to tak či tak vedeli všetci na Islande.
 A že sú tie z úvodu stratené 2 sestry sestrami súčasnej vyšetrovateľky, ktorá nejakou aj mystikou síce nájde ich niekdajšie veci, ale nie telá ... Že by návnada na ďalšiu knihu a islandské Západné fjordy budú lokalita s najvyššou zločinnosťou, aby bolo o čom písať?
 Nie že by to bola zlá kniha, len mala až zbytočne veľa pre mňa odrádzajúcich prvkov, aby si ma poriadne chytila. Fakt neviem, či dať priemerné hodnotenie 2,5 hviezdičky z 5 nie je zbytočne negatívne hodnotenie, alebo naopak až zidealizovanie diela.

 Skúsil som umelou inteligenciou (DALL-E cez ChatGPT od OpenAI) vygenerovať sprievodné obrázky k môjmu popisu.

 Zvláštny, ťažký a rozdrobený začiatok. Stratil som sa v tom, čo mám vlastne od knihy čakať, o čom bude. O nejakej zamilovanej dvojici, ktorej osud nepraje? Alebo všeobecná historická faktografia či ilúzia dotváraná na pozadí vtedajšej doby? Popri tom ma ešte chytila depresia, lebo vôbec nepoznám Paríž (ale chcel by som), dejiny Francúzska ani jeho miestopis a už vôbec nie francúzsku kultúru (výtvarnú, literárnu ...), módu a osobnosti (až na pár výnimiek), ktorých by som asi v rámci všeobecného prehľadu predsa len poznať mal o čosi viac.
 Veľmi rýchlo sa mi ale ako čitateľovi tá "depresia" a porovnávanie opisov pôsobenia fašizmu a antisemitizmu vtedajšieho rozdeleného Francúzska s tým, čo viem o tej dobe na území Československa a Slovenska špeciálne, preliala do nádhernej poetiky knihy. Napriek tomu, že mne pri čítaní veľmi chýbali spomínané fotky / kresby a aj preklady viacerých francúzskych výrazov / pomenovaní do slovenčiny, som si zrazu vedel predstaviť, že tam niekde som a cítim celú atmosféru, že si viem predstaviť Annette a jej rodinu i ich sťahovania, umelecké prvky Paríža a lokácie Francúzska, kaviarne, módu, kultúru, ľudí dobrých i zlých … Rýchlo ma to chytilo a príbeh smerujúci / pulzujúci okolo 2 hlavných postáv v celom okruhu ich priateľov i nepriateľov začal dávať hlboký zmysel.
 A ako rýchlo sa poetika a ľahkosť rozprávania príbehu posúvala v čase, tak autori skvelo na listoch, spomienkach, opisoch ukazovali ako už aj tak brutálna doba dokáže upadať do ešte väčšej zvrhlosti a marazmu. Ako rýchlo, nesilene, takmer až s nádychom uvoľnenosti dokázali vždy ako keby nenápadným až cynickým náznakom uštedriť čitateľovi pravý hák a vypichnúť ďalší a ďalší stále bolestivejší krok doby - žlté hviezdy, hranice "slobody" a neslobody, prenasledovanie, zatýkania, väzenie, pracovné / vyhladzovacie tábory ... smrť, smrť, smrť ... Smrť nevinných ... ktorým skutočne len osud a hviezdy nepriali. Pri mnohých zlomových vetách diela, ktoré neraz dôjdu až s odstupom času, keď si v podvedomí stále vybavujem prečítané, mi opakovane prechádzal mráz po chrbte.
 Ťažko sa mi opisujú ťažké dojmy z knihy o ťažkej dobe. Je ale veľmi dobre napísaná, až s prekvapujúcou ľahkosťou čitateľná, no s ťažkosťami stráviteľná svojimi dôsledkami. Dobre spája fakty celoeurópskeho (celosvetového) dopadu, činy a osudy jednotlivcov dopátrané a poprepájané dodatočne z archívov i súkromných zbierok, všestranné umelecké prvky, široké narážky a celkové súvislosti osobné i dejinné - a najmä naivne slepú no bezhraničnú lásku, ktorá Annette a Jeanovi nebola súdená.
 Som zvedavý na finálne spracovanie knihy, ale za mňa už teraz 4,5 hviezdičky z 5.

 Skúsil som umelou inteligenciou (DALL-E cez ChatGPT od OpenAI) vygenerovať sprievodné obrázky k môjmu popisu.