Denník či blog - www.sevcik.sk

Kalendár tvrdí: ... toto sa stalo v 2006. máji nášho letopočtu ...

Kratučké sukničky - 31. máj 2006 -
Rytmus Latino zapĺňajúce naše srdcia, káva na mnoho spôsobov voniaca centrom mesta, kratučké sukničky odhaľujúce nohy dlhé až po zem ... Latino Café by dnes malo otvoriť svoje brány všetkým hosťom. Snáď to nie len kratučkým sukničkám nie len počasie nepokazí.

Mráz - 31. máj 2006 -

Vonku zúri máj (čochvíľa ale na body prehrá s júnom) a pritom je tam zima ako v psinci. Až som si dnes cestou z roboty musel v aute pustiť kúrenie. Jedna z mála výhod bývania v Blave - nemrzne - „u nás“ by to mohlo byť inak.
Mráz mi však dnes po chrbte prešiel. Takmer pravidelne večer čítavam tlačenú podobu denníka Pravda pre rekapituláciu udalostí (cez deň ju čítam aktuálne na internete). V pravidelne zobrazovanom rebríčku najpredávanejších kníh ma viac než zarazil údaj pri jednom z kníhkupectiev: Adolf Hitler: Mein Kampf. Ale veď v štáte, kde pochybný fašista vedie svoju propagandu aj v Slovenskom Rozhlase, nie je zjavne nič nemožné.
Prichádzajú opäť mrazivé časy ? Snáď nie. Ale voľby sa blížia.

Čo mi chýba ? - 28. máj 2006 -
Ešte Kežmarok a Vysoké Tatry. A potom budem rozširovanie siete 3G od Orange považovať za dokončené . Veď v Poprade už s UMTS sú.

Pápež - 28. máj 2006 -
Pápež Benedict XVI dnes navštívil bývalý (našťastie už len bývalý) koncentračný tábor v Osvienčime - Auschwitz-Birkenau. Dúfam len, že tam predtým nebol aj niekto z jeho predkov ako „personál“. Česť pamiatke všetkých obetí. Zbytočných.

Mária Terézia - 28. máj 2006 -

Vlani, niekedy v marci, som sa poflakoval po Viedni. Len tak. Z nudy. Ako turista. Podľa svojho pochybného zlozvyku som aj tam fotil. Na tie fotky som si ale paradoxne spomenul len tento týždeň (ale prečo vlastne ?). Čo také dôležité som vlastne robil posledných 14 mesiacov, že som si nespomenul na Viedeň ? Že by Viedeň pre mňa bola rovnako nezáživná ako tých mojich posledných 14 mesiacov (česť výnimkám) ?
Aby som tej Viedne nemal tento týždeň málo, dnes som si na ňu spomenul opäť. Na Festivale Frankovky bola na jednej fľaši (teda, tých fliaš bolo viac, išlo o jeden druh) podobizeň Márie Terézie. Festival Frankovky je pekná vec (ako každý festival vína) - Frankovka modrá, Račianska Frankovka, Račišdorfská Frankovka ... Niečo som prehnal cez chuťové poháriky hneď na mieste, ďalšie som si doniesol domov ...
Mária Terézia bola zaujímavá dáma

Minibottles - 24. máj 2006 -

Minifľaštičky alkoholu mi nedajú spávať. Najmä po poslednej sobote, keď som bol v Prahe na burze zberateľov. Toľko tekutej krásy v skle, plaste či keramike, čo som tam videl. Toľko príhod, čo som tam počul. Toľko ľudí, ktorých som tam osobne spoznal ...
Asi najväčšia všeobecná zbierka minifľaštičiek v Česku mala už v dobe, keď sa o nej písal článok 10599 kusov (čítate dobre - desaťtisíc päťstodeväťdesiatdeväť). Najväčšia špecializovaná zbierka minifľaštičiek whisky (a whisky liqueurs, whisky creams, whiskey, bourbonov) je z cca 2000 kusov. Jej majiteľ „anquetil“ si na burze odfotil, odfotil, odfotil, odfotil i mňa

Revízia - 23. máj 2006 -
Pád o 2496 metrov nie je príjemný. Našťastie, nie je to pád na hubu. Tak len ďalej „revidujte“, aby som sa tam odtiaľto raz dostal.

BWD vs. UPC - 23. máj 2006 -
Takto, takto a takto to vyzerá, keď sa BWD naštve na UPC

Česko vs. Slovensko - 23. máj 2006 -

Hromadná potulka po Európe (a nie len nej) nás dostala tam, kde sme doteraz (odhliadnuc na vlny emigrácií). Časom tie potulky historici označili ako „sťahovanie národov“. Takmer bezprizorných nás najskôr zjednotil franský kupec Samo. Cez Veľkomoravskú ríšu, Rakúsko (i c. a k.) sme sa dostali k ďalšiemu spoločnému štátu. Najskôr len „republika“, potom „socialistická“, „federatívna“ (bez pomlčky aj s pomlčkou, ak si dobre spomínam), rozdelenie na 2 kvázi suverénne štáty a opäť zjednotenie (aj keď to tak v EÚ nevyzerá) do väčšieho celku. Česko vs. Slovensko.
Roaming ešte nepotrebujem, keď sa pýtam:
- Ten autobus o 4:30 ide už aj túto sobotu ?
- Dobrý deň (... a plno podobných úctivých kecov infoliniek ...) až od budúceho týždňa.
Nastupujem teda na Slovenskú strelu. Milan Markovič mi sedí za chrbtom. Colníci si obzrú môj nový červený pas s digitálnou fotkou bez biometrických údajov a s nabratým no dobehnutým meškaním sa vlak dohrnie na Holešovice. Vlaky v Česku jazdia rýchlejšie než u nás, aspoň tlaková vlna hlasno sa odrážajúca (ani v IC som pod Tatrami takô nezažil) od skiel nášho vlaku ma o tom presviedča. Nemrzne, CD-ROMy fungujú, tak aj oproti nám idúce Pendolino zaregistrujem. A zrazu - Praha, už som tu !
Projektor nasvecuje na náprotivnú stenu (je to premietacie plátno, nie je ?) správy a čas, kedy sa dohrnie najbližšia súprava metra. Praktická informácia. Predstavujem si niečo podobné u nás. Tabuľu s projektorom si predstaviť viem, na Hlavnej stanici tam zvykne bežať TA3. Časový údaj o príchode najbližšej súpravy metra si však v Bratislave predstaviť neviem. Také veľké plátno, kde by sa také veľké číslo, ako dlho to tomu metru potrvá, zmestilo, ešte asi ani nevyrobili. Po metre prechádzka parčíkom medzi bezďákmi a mestskou políciou a potom električka (sorry, „tramvaj“). Žižkov je tak blízko i ďaleko zároveň, že v nabudúce zvolím radšej efektívnejšiu trasu.
Česko je plné levov. Jeden lev je v štátnom znaku, hotel Bílý Lev je cieľ mojej cesty, len Lev Nikolajevič Tolstoj to nestihol. Napriek poblúdeniu (mal som ísť dole ulicou, nie hore - tie čínsko-vietnamské obchodíky ma zmiatli) prichádzam načas. Podávam si ruky s tými, ktorých som poznal len cez e-maily i s tými, ktorých som nepoznal vôbec. Stoly sa zapĺňajú prepravkami a škatuľami s fľaštičkami. Burza zberateľov minifľaštičiek alkoholu Sdružení sběratelů alkoholových miniatur (SSaM) začína. Rinčí sklo (videli ste už whisky z Indie, Argentíny či Uruguaja ?), šuštia bankovky, miešajú sa pražský i ostravský dialekt s brnenským hantecom, nemčinou, ruštinou i slovenčinou. Keď všetko viac-menej stíchne, vstupujem do SSaM, dostávam fľaštičku i časopis a ostávam na výročnú schôdzu. Posledné slová a podania rúk pred hotelom, opäť sa uvidíme v poslednú novembrovú sobotu.
Deja-vu. Vedľa električkovej dráhy a úzkych ostrovčekov hlavný cestný ťah (v sobotu popoludní irelevantná informácia). Po pravej strane, v kopci nad domami televízna (či aká to) veža. Tu som predsa už bol (a nemyslím tým ráno, keď som si zmýlil smer). Tam kdesi sme sa otáčali, tu križovali trať a tu sme zatáčali popod most ... Deja-vu na kolegov zo Zeleného pruhu je silné. Nie je to len dôsledok smädu a hladu (hlad je aj tak len prezlečený smäd). Deja-vu ma vyprevádza pri opúšťaní Žižkova.
Električku opúšťam na Václaváku. V strede ľudského mraveniska sa vyberám smerom k Orloju. Klasika, aj tak tam takmer nič iné nepoznám.
- Jakou slevu mi dáte na to Legacy ?
Padá mi sánka a výrazne nechápavo sa otáčam k mladému „kravaťákovi“, ktorý veľavravne ukazuje na moju Subaru mikinu. Na originál pražáka kráčam ulicami dosť pomaly, no na turistu idem pomerne rezko, málo sa obzerám po okolitých pamiatkach a foťák mám ešte v ruksaku.
- Sorry, to bude omyl - odpovedám a strácam sa v dave.
Zmagorený reklamou („kravaťák“ ešte asi o čosi viac než ja) si ma musel pomýliť so živým maskotom (alebo to len ja nerozumiem pražskému humoru).
Pod Orlojom je stále ľudí ako dobrých. Kmitajú rovnako ako tie postavičky na veži. Predieram sa nimi k miestam, kde tuším Karlov most. Asi tuším dobre, navigačné šípky idú tiež mojím smerom. V každom obchodíku po stranách je rovnaký predajný artikel - tričká, ruské baranice a ruské matriošky. Predajný artikel pivární je rozmanitejší, napriek tomu nenachádzam to, čo hľadám - Černý Kozel. Nachádzam ale černocha pod Prašnou bránou. V námorníckej uniforme ma (nie som v tom sám, snaží sa presvedčiť úplne všetkých turistov) láka na výlet loďou. Praha asi zaviedla nové lodné spojenie do Afriky. Bratislava dostane nové lodné spojenie len do Viedne. Na Karlovom moste si japonský turisti fotia českého harmonikára. Pod Karlovým mostom sa po Vltave naháňajú kačky a lode (černoch v námorníckej uniforme mal asi úspech). Na Čertovke sa točí koleso vodného mlyna. Ceduľky s výškou minulých povodní nevidím. Povedľa Vltavy kľučkujem späť na Václavák - iným mostom, inými uličkami, s tými istými turistami.
Je naivné hľadať na Václaváku supermarket či reštauráciu s lacným českým jedlom. Povedľa Múzea sa v márnej nádeji presúvam vyššie. Podo mnou stanica metra, vedľa za betónovými panelmi strážené priechody k Slobodnej Európe (či Hlasu Ameriky či inej to „štvavej imperialistickej vysielačke“), jeden smer jednej z hlavných cestných magistrál Prahou, zoraďovacie koľajiská Hlavního (či vedľajšieho) nádraží ... Samé strategické ciele, ale aj tak ozbrojeným chlapcom z „plexisklových búdok“ pri rádiu neverím, že by boli schopný zabrániť prípadnej mele.
Burza mi nestačila. Minifľaštičky hľadám a nachádzam aj na Václaváku. Moja VISA je akceptovaná (hotovosť sa povážlivo míňala), kazeta Absintov mení majiteľa. Paradoxne rovnakú nachádzam aj v 2 ďalších obchodoch. Paradoxne za ešte vyššiu cenu. Paradoxne neprotestujem.
Prestávam si klamať, že nie som hladný. Z núdze cnosť volím medzi McDonald`s a KFC. Vyhráva KFC, u nás takú exotiku nemáme. Ako exot vchádzam dnu a za posledné papierové CZK + „pětku“ navrch si objednávam štandardnú porciu + „něco navrch“. Poučenie z krízového vývoja: hranolky v pražskom KFC sú ešte menej chutné (aj pre hladného) než hranolky v bratislavskom McDonalde. Pivo nečapujú.
Začína mrholiť, vo vzduchu cítiť búrku. Ideálny čas na posledný nákup, návrat na stanicu a domov.
- Toho Černého Kozla máte len fľaškového ? - popri nákupe Absintov som si v tých lahôdkach všimol aj druhý hlavný cieľ svojej cesty - pivo.
- Toho Černýho Kozla máte jen lahvového ? - poopravujem sa, keď vidím reakciu predavačky.
Je mladá, na Václaváku obsluhuje najmä Japoncov a Angličanov, po slovensky rozumieť nemusí. Pivo chcem kúpiť v čo najväčšom množstve tesne pred odchodom. VISA sa opäť na chvíľu dostáva na vzduch. Po minútke mám v ruke plnú igelitku piva. Igelitka, mobil ... chýbajú mi už len šušťáky a vyholená hlava.
Slovenská strela je už pristavená. Milan Markovič asi ostal v Prahe. Zapadá slnko. Pendolino nestretáme. Posledné CZK drobné „mením“ v reštauračnom vozni za fľašu Plzne (svet je síce plný otvárakov na pivo, ale vo vlaku ešte nechcem nič zo svojej igelitky otvárať). Colníci už pas ani neotvárajú, stačí im vidieť, že ho mám. V Devínskej Novej Vsi sa od nás odtrháva pár vagónov smerom na Viedeň. S 10-minútovým meškaním som doma.
Asi mi zostarli chuťové bunky, alebo ten Černý Kozel už nie je to, čo býval. Aspoň, že ho pijem už doma na gauči za večerou (alebo to boli už raňajky, keď som dojedol po polnoci ?).

2632 m.n./m. - 19. máj 2006 -
Presne tam sa chystám. Bude to najdlhších 8,8 minút v mojom živote.

Tak, ako to mám rád ... - 19. máj 2006 -
Celá sa mierne vlníš. Podo mnou. Pekne čierna, dole. Tak, ako to mám rád. Aj tá diera ujde ... Som na Tebe. Červený. Jazdíme. Dopredu, dozadu, dopredu, dozadu. Tak, ako to mám rád ... Spája nás mnohé. Oddeľuje nás len guma. Odborne nasadená. Zaisťuje našu bezpečnosť ... ... na čiernej ceste pneumatiky na červenej mazde ...

Súťaž - 15. máj 2006 -

Tu pramení borovička - pod borovicou :-)

Máte radi súťaže ? A kto by nemal ?

Na rozdávanie cien sa síce ešte necítim, ale rozdávať súťažné otázky ... to ja rád. Dnešná súťažná otázka znie:
- Kde pramení borovička ? Pod ktorou borovicou ?
Pomôcky nehľadajte medzi minifľaštičkami alkoholu, pomôcky sú priamo zo života. Odpovede, prosím, píšte do diskusie (tie duchaplné a správne môžme spoločne zapiť - borovičkou, čím iným).

Čo dobre začína ... - 15. máj 2006 -
... zle sa skončí. Tento mesiac začal pozitívne. Jeden 4-dňovo-pracovný týždeň, po ňom druhý 4-dňovo-pracovný týždeň. No dnes sa ten mesiac musel pokašľať. 5-dňovo-pracovný týždeň, po ňom ďalší a i tak nebude toho mája dosť.

Zmena je život - 15. máj 2006 -
Tak nejak sa rozhodli kamzíci. Po novom sa volajú HK Aquacity ŠKP Poprad.

To nie je o mne - 14. máj 2006 -
Musím akceptovať fakt, že celý svet sa netočí len okolo mňa Martin Ševčík v soutěži o foto víkendu druhý Gratulujem autorovi

Goraľ - drevorezba - 1. máj 2006 -
Goraľu, cy či ňe zaľ, odhodžič od stron ojcyzny. Švjyrkovyk ľasov i haľ, i tyk potokov přecystyk. Goraľu, cy či ňe zaľ, goraľu, vroč še do haľ.

Boli sme deti - 1. máj 2006 -
Sentiment je pekná vec. Občas sa dostaví cielene, občas len tak so spomienkami. Tie bývavajú vyvolané všeličím ... nočnou hodinou, pokecom cez MSN, prezeraním nových fotiek starých známych miest ... Sentiment je pekná vec. Aj keď už nie sme deti.

Pozitívny prístup - 1. máj 2006 -
Opäť to vidím pozitívne. Dostal som cenník ročníku 2005 z Vinotéky Podola Peter i na OneTwoSold sú už rozumné vínne akcie ... In vino veritas

LOST - 1. máj 2006 -
Opäť som pozeral „svoj“ obľúbený seriál o všetkom a o ničom. Pehatá vrahyňa pol dielu zháňala „svoj“ kovový kufrík, kľúčik k nemu a ... malé lietadielko. Ja som „svoje“ ... lietadielko zháňal vlani v decembri, na narodeniny, na prvú/poslednú cestu za padnutým Javorovým listom. Už vtedy som bol stratený.