Kalendár
tvrdí: ... toto sa (mi)
stalo v 2019. februári nášho letopočtu ...
Hodnotenie titulu (21) - 23. február 2019 -
Síce často dúfam, ale väčšinou realisticky od bežnej komerčnej literatúry (a nie že by som tým kohokoľvek / čokoľvek chcel uraziť) neočakávam žiadne veľké zázraky, len príjemný relax. Toto ale bolo aj s prižmúrením oka hodne cez čiaru znesiteľnosti / akceptovateľnosti.
Povedzme, že pár vecí nebolo najhorších - autor rozohral partiu
de-facto uzavretej skupinky ľudí na obmedzenom priestore (čo ale nie je
originálna myšlienka) dobre, lokácia Mohavskej púšte a nazvem to "manipulátor
situáciou" vzdialený pol druha kilometra ako snajper ma zaujali.
Aj tie technické opisy snajprovych zbraní a ďalších vychytávok mohli hrať
na prijateľný thriler. Dokonca aj fakt, že snajper je vlastne šerifom
ma príjemne prebral, lebo v otupelosti po zdĺhavých prázdnych slovách
autora (to chcela byť aj psychologická sonda do duší hrdinov knihy?) som
niečo podobné už neočakával.
Ale že 2 ozbrojenci neporazia 3 (v konečnom dôsledku) obete, hoc
to naťahujú hrou na mačku a myš? Že tie obete až priveľmi inteligentne,
efektívne a takmer rovnocenne vzdorujú, hoc sú v púšti s minimom tekutín,
pod nie len psychickým tlakom, zranení, so stratou krvi ... a zavesiť
sa pod auto a tak prežiť jazdu poľnou cestou ... na konci vyhodiť do vzduchu
všetko čo sa dá ... búrka, len aby bola nejaké zmena ... Zbierka väčších
či menších absurdností, nehodných ani C-čkovej hollywoodskej produkcie
(Kedy naposledy som niečo hodnotil "cez Hollywood"? - Rambo / Chuck Norris / Bruce Willis idú definitívne do
dôchodku a nechajú sa zahanbiť ledajakým amatérom? )
Neviem čo, ale niečo tam predsa len vo mne vzbudzovalo určitú zvedavosť,
že som knihu napriek všetkému dočítal - preto 1,5 hviezdičky z 5. Ani
vnímať to ako recesiu, paródiu, nejakú špecifickú štylizáciu napr. na
spôsob Quentina
Tarantina nemôžem (nedokážem), Neviem, na akú cieľovú čitateľskú skupinu
by som túto knihu smeroval.
Hodnotenie titulu (20) - 23. február 2019 -
Na jednu stranu nie zlá detektívka,
na druhú stranu nič extra. Celé také nejaké rozpačité, lebo ...
... Vrážd musí byť samozrejme viac, lebo len jednu rozpísať na pútavú
detektívku je málo a zďaleka nie každý to dokáže (uznávam, iné diela autora
nepoznám, možno mu krivdím).
... A sú to samozrejme vraždy podľa nejakého divného páchateľovho
kľúča a pre políciu / verejnosť špecificky naaranžované.
... Z hlavnej dvojice vyšetrovateľov musí byť aspoň jeden "divný"
- Mia má / mala psychické problémy, premietajú sa jej počas celého deja
spomienky, ba až "halucinácie" o sestre dvojčati, ktorá drogovala;
aspoň ten druhý sa snaží pôsobiť dojmom normálnosti, že sa mu rozpadla
rodina nie je nič výnimočné, dcéru ani nekomentujem. OK, dosť moja chyba,
že som nečítal predchádzajúce autorove diela, kde už túto policajnú dvojku
a ich históriu určite nejako predstavil - ale: koľko je reálne takých
čitateľov, ktorí sa k nejakému dielu dostanú viac-menej náhodou a až na
základe dojmu z neho sa rozhodujú, či investujú svoje financie / čas aj
na iné, aj staršie diela autora?
... Celé to okoreníme poskladaním vyšetrovacieho tímu takmer len
na túto príležitosť (Nórsko si nechce pripustiť, že aj pri maximálnom
treste 21, či koľko rokov, žiaľ potrebuje "vraždárov"?) a jeho
rozpustením, keď sa primieša vyššia moc (tajné služby, armáda ... medzinárodný
presah do "veľkej politiky" boja proti terorizmu predsa nič
nepokazí) i vnútorným vyšetrovaním (nie každý policajt musí byť predsa
zákonite na pozitívnej strane). A keď už všetko speje do finále, hlavní
hrdinovia medzi sebou v podstate odmietajú komunikovať / posúvať si zásadné
nové informácie, tak strašne zbrklo potrebujú chytiť páchateľa, že ani
dvere po sebe nezatvoria ...
... Reálny páchateľ všetko navlečie tak, že úspešne zavádza nie
len políciu a indíciami ukazuje na niekoho úplne iného, ktorého sa tiež
zbaví. Sám sa v deji zobrazuje až k záveru, aby autor vyzeral ako majster
svojho remesla, ktorý čitateľa dokáže celý čas držať v napätí (zasa nechcem
nejako extra tvrdiť, že sa mu to nedarí, ale celkovo to na mňa nepôsobí
úplne hodnoverne). A samozrejme, nie je to len taký obyčajný pomätenec,
ale niekto, kto má potrebu vybavovať si s jedným z polície osobné účty.
... Autor ma už od úvodu nenadchol tým, že vymenoval takmer polovicu
Nórska a každú tretiu ulicu v Osle, čo nie len od začiatku vyzeralo ale
aj bolo v konečnom dôsledku absolútne zbytočné. Ako keby len naháňal prázdne
stránky. (btw, prečo sa napr. roky a iné reálne číselné hodnoty vypisujú
slovom a nie číslom - napr. neprehľadných tisícdeväťstoosemdesiatsedem
namiesto jednoduchých 1987, všeobecne v literatúre, nie len tu?).
Keď si dám od diela dlhší odstup a prečítam aj niečo iné od autora
a s touto hlavnou vyšetrovateľskou dvojicou, tak to možno budem hodnotiť
pozitívnejšie, ale teraz nič nad rámec priemeru a očakávaného štandardu.
V podstate všetko tu už na X spôsobov bolo a reálne nič nové nepriniesol.
Som určite povrchný, ale nemyslím to zle. V danom momente nedokážem dať
viac než 3 hviezdičky z 5.
Za
chvíľu nalinkujem, ktoré že to knihy
som vlastne minulý mesiac recenzoval. Teraz ale jedno odporučenie pomimo
toho: Červená
(Patrik Slanina) - podľa mňa veľmi inšpiratívna knižka,
o prechode najvýznamnejšej (a najdlhšej) turistickej trasy na Slovensku, Cesty SNP