Menu
CV
Môj denník (blog ?)
Hlody ... (Ch. B. Ch.)
Mini Foto Galérie
Fotografie na predaj
Diskusia (kniha návštev)
Komunikačné centrum
Zaujímavé linky
Cestopis - Južná Amerika Minibottles - zbierka
Chata Mlynčeky
Drevorezba
Kontakt
E-mail: maros@sevcik.sk
ICQ: ICQ Status 309065393
MSN: maros.sevcik@atlas.sk
Skype: maros.sevcik
Obrázok z galérie
Vstúpte
Spriaznené weby
Európske ľudové remeslo
www.miniweb.sk
NAJ . Ten NAJsampodivnejší Zhluk Písmeniek v Doméne, Aký Si Len Viete Predstaviť . sk
Jan K. Myšľanov
Ikona
Kód: <a href=”http://www.sevcik.sk” target=”_blank”><img src=”http://www.sevcik.sk/images/ikonaMS.gif”></a>”
Kód: <a href=”http://www.sevcik.sk” target=”_blank”><img src=”http://www.sevcik.sk/images/ikonaMSt.gif”></a>”
Reklama


ATLANTIS
Profesionálny web hosting s PHP, MySQL, e-mail hosting, registrácia domén


Cataratas del Iguazu
Visita las cataratas del Iguazu y disfrute de las mejores vacaciones
Hlasujte, prosím:
Hlasujte za túto stránku v TOP 100, prosím
Veľké oko :-)
Návštevy doteraz:
Návštevy aktuálne:
Cestopis - Južná Amerika
Ľubka a Ivo Vám na pokračovanie prinášajú svoje zážitky z cesty po Južnej Amerike:
Vodopády Iguazú - 26. marec 2005 -
Fotogaléria z Južnej AmerikyNasledujúce ráno nás čakalo balenie. Pobalili sme sa a pokecali s Martinom, ktorý sa od svojich rodičov vrátil spolu so svojim psom Rebecou. Pred odchodom sme si ešte išli kúpiť niečo na jedenie. Vzali sme so sebou aj Rebecu, čo ale bola chyba, pretože je veľmi neposedná, všetko oňucháva a všetko žerie. Zašli sme do pescaderie, čo je niečo na štýl nasej ryby. Kúpili sme už hotové vypražené ryby, vedľa v zelenine nejaký šalát a mali sme perfektné lacné jedlo. Najedli sme sa a vybrali sa metrom na stanicu Retiro. Prvá linka bola v pohode, ale keď sme došli k druhej linke a čakali sme skoro 10 minút na prípoj a nič nešlo ... Neskôr sme zistili, že vypukol nejaký štrajk. Nemali sme už veľa času, tak sme z metra vybehli hore na cestu, kde sme nastúpili na prvý taxík. Našťastie terminál už nebol ďaleko a autobus mal tiež menšie meškanie, takže sme napokon všetko stihli. Konečne došiel aj autobus, nastúpili sme a šlo sa. Najskôr cez mesto, ale hneď za Buenos Aires bola príroda, ktorá sa cez noc premenila na tropický les.
Do Posadas sme došli ráno o tretej. Vystúpili sme a sadli sme si na ruksaky. Zarozprávali sme sa s jedným párom, ktorý mal ten istý problém ako my - dostať sa z Posadas do Iguazú ešte v ten istý deň a to čo najskôr. Niečo pred piatou sme si uvedomili, že aj na druhej strane zastavujú autobusy. Rýchlo som tam vybehla a zistila, že o 5 minút odchádza skoro poloprázdny autobus do Iguazú. Rýchlo sme kúpili lístky, nastúpili sme a šlo sa. Hneď sme zaspali a zobudili sme sa až tesne pred Iguazú. Okolo nás bola všade červená hlina a tropický les, uprostred ktorého sme šli my v autobuse po asfaltke, ktorá bola pokrytá jemnou vrstvou červeného prachu.
Okolo obeda sme konečne došli do Puerto Iguazú. Na stanici nás už očakávali predajcovia so suvenírmi. Tí asi vycítia turistov na kilometre a nedajú pokoj, kým od nich niečo nekúpiš. Išli sme do informačnej agentúry, kde nám poradili, kde sa dá lacno prespať. Nakoniec sme sa rozhodli pre jeden sympaticky hotel, do ktorého sme mali zo stanice aj odvoz. Po ubytovaní sme sa hneď vrátili na stanicu, s medzizastávkou v banke a kúpili sme si lístky do Salty. Jasné, že cez Vianočné sviatky je všetko vypredané a preto sme si kúpili lístky do Resistencie - najbližšieho mesta pri Salte. Neskôr sme sa vrátili do hotelu trocha sa vyspať a večer sme sa vybrali do reštaurácie na výborné mäso a víno z Mendozy. K tomu nám hrala jedna argentínska kapela ... Večer bol perfektný.
Nasledujúce ráno - 22. decembra 2004 - nás čakala návšteva parku Iguazú. Nastúpili sme na autobus a pri vchode sme zaplatili vstupné, ktoré nie je až také lacné. Zrazu začalo pršať. Deň predtým sme si v agentúre kúpili túru po parku. Prvá etapa bola jazda na džípe so sprievodcom, ktorý nám vo všetkých možných jazykoch porozprával o parku, o jeho faune a flóre. Na džípe sme premokli skoro do nitky. Ďalšia etapa bola jazda na člne. Nasadli sme, obliekli si záchranné vesty a plavili sa ku vodopádom. Šli sme veľmi rýchlo a po niekoľkých minútach sme boli pri vodopádoch. Bol to skutočne nádherný pohľad - zhora sa rútila masa teplej vody, ktorá penila, obklopovali nás perličky vody a ak na nás bolo ešte niečo do vtedy náhodou suché, tak v tomto momente sme už určite bolo mokrí kompletne. Po absolvovaní tejto etapy prestalo pršať a zrazu vykuklo aj slniečko. Vystúpili sme a znova nastúpili na ďalší čln, ktorý nás zaviezol na ostrov San Martin medzi vodopádmi. Poprechádzali sme sa po ostrove, pofotili sme vodopády z každej strany. Dokonca sme videli najprv len malú jašteričku, ale neskôr na chodníku aj nejaký chvost. Najprv sme sa zľakli, lebo všade na ostrove boli tabule s výstrahou pozor hady, ale neskôr sme zbadali, že je to len väčšia, asi 1,5 metrová jašterica, tak sme sa ukľudnili. Išli sme ďalej, nasadli späť do člnu a pokračovali v ďalšej etape. Na druhej strane vodopádov je už Brazília, ale z brazílskej strany je len pekný celkový pohľad na vodopády a inak sa tam toho nedá veľa vidieť. Pokračovali sme ďalej po chodníku, kde sme splynuli s davom turistov, ktorí tento deň tiež navštívili park. Poobchádzali sme vodopády všetkými možnými cestičkami a všetko sme to pofotili. Videli sme tukanov a iných tuná voľne žijúcich vtákov, zopár orchideí, samú zeleň a menšie vodopády. Vybrali sme sa na ďalšiu etapu našej túry. Najprv sme šli ekologickým vláčikom, ktorý bol poháňaný elektrinou a došli sme k hornej časti vodopádu. Išli sme asi kilometer ponad vodu a potom pomedzi ostrovy pešo ku Diablovmu kotlu. Ten si teda svoje meno zaslúži. Dole sa rúti až nenormálne množstvo spenenej vody a do vzduchu stúpa veľa perličiek, kvôli ktorým sme videli len hornú časť Diablovho kotla. Než sme sa dostali ku Diablovmu kotlu, boli sme konečne opäť suchí, ale pri samotnom Diablovom kotle sme znovu „zmokli“. Vrátili sme sa naspäť a nastúpili na poslednú etapu našej túry a to plavbu na gumenom veslovom člne - tzv. Ekologická cesta. Spolu s nami sa plavili aj traja Mexičania. Voda bola úplne kľudná, akoby pred nami nebol žiaden vodopád. Náš sprievodca nám počas plavby ukázal dokonca aligátorov - najprv len jedného mini, ale ďalší bol už pekne veľký ! Ďalej sme sa pokojne plavili, videli sme zopár vtákov, nejaké jašterice, obrovské pestrofarebné motýle a znova sme boli na suchej zemi. Vybrali sme sa pešo ku východu, lebo sa nám nechcelo čakať na vláčik. Pred východom sme navštívili ešte zopár obchodov so suvenírmi, kde si Ivo kúpil tričko s nápisom Argentina. Počkali sme si niekoľko minút na autobus a šli sme plní zážitkov späť do Puerto Iguazú.

Ľubka a Ivo

predchádzajúci diel: Ešte Buenos Aires - nasledujúci diel: Z Argentíny do Bolívie