... a jeho ďalšie minifľaštičky. Najnovšie z Vysokých Tatier, s historickou stopou z predminulého storočia a spomienkou na nedávne Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019 v Bratislave a Košiciach:
 MS 2019 Slovakia Zizak slivovica
 Tatra Spirit Tatranská slivovica
 Plum brandy Slivovica
 MS 2019 Slovakia Zizak borovička
 Tatra Spirit Tatranská borovička

 ... a tie ostatné minifľaštičky z Old Heroldu v novej (obsahovo skôr staronovej?) sade?
 Považský repák, Hruškovica, Bošácka slivovica, Koniferum borovička a samozrejme táto Najstaršia slovenská borovička Juniperus pálená od roku 1905

 Kde sa vzali, tu sa vzali, nejaké tie čisté ovocné destiláty bez aromatických látok:
 Hroznovica Muškát Ottonel
 Broskyňovica Odroda Fairhaven

 Intro nasledované zdanlivo úplne nesúvisiacim dejom.
 Po pár stránkach meno hlavnej postavy a vtedy som si spomenul, ako som bol "nadšený" z predchádzajúcej autorovej knihy. Opäť všade bol, všetko videl (najmenej 2-krát) a všetko vie - tentoraz v pre štát / vládu pracujúcej utajenej organizácii spolupracujúcej s ďalšími tajnými ... Začal som mať silný pocit, že to bude blbosť o ničom a o všetkom. Keď sa po chvíli pohádal so šéfom a odišiel sa do Los Angeles venovať súkromne dačomu úplne inému (aj keď teda snaha nájsť nezvestné, hoc s veľkou pravdepodobnosťou dávno zavraždené dieťa, resp. páchateľa zločinu, je cieľ pomerne ušľachtilý), bol som si takmer istý.
 Autor originalitou voči svojej predchádzajúcej knihe žiaľ neprekvapuje ani tu. Hrdina stále prehnane dokonalý, na hrane zákona, polícia je v tom lepšom prípade len nechápavý svedok jeho krokov ak nie priamo protivník. Ale ...
 ... niečo v tej knihe je, neviem to definovať / bližšie na ten zlom ukázať, ale nejako ma autor predsa len upútal, začal som hrdinovi veriť, držať mu palce aby bol úspešný a nemal problémy, takmer som mu v dobrom závidel jeho široké znalosti a schopnosť ich využiť pre dobro veci ... Nejako podvedome som cítil, že kto sa snaží nájsť sériového vraha malých detí, ktorých pozostatky sa nájdu na vrahovom bývalom dvore za domom, si zaslúži úctu?
 Ku koncu sa môj dobrý pocit ale opäť strácal (a stratil). Tá kniha má byť varovanie či priam zastrašovanie, čo všetko dnes "tajní" v moci politikov dokážu? Alebo utešenie pre nás dobrých v , že takýmto dačím nás chránia pred zlom? Alebo len obyčajná hra, kto je väčší paranoik - čitateľ či autor? Hrdina začína konať nie ako v knihe, ale ako podľa akčného scenára veľkofilmu, s dynamicky strihanými scénami - toto mi ako čitateľovi úplne nesedí. Svojim geniálnym softvérom si nájde inú lokalitu pôsobenia masového vraha, z hromady fotiek, ktoré nafotí, si dopočíta grafiku / jeho 3D výzor. S mužom, ktorému pôvodne začal pomáhať, prestal bez vysvetlenia komunikovať. S políciou v Los Angeles v podstate tiež. V Atlante ho oficiálna moc v policajnej cele takmer zabije (ešte, že k svojim superschopnostiam pridal aj bojové prvky sebaobrany). Ale aj tak vyhrá, lebo na rozdiel od polície / FBI a rôznych bezpečnostných zložiek zobral spravodlivosť do vlastných rúk.
 Dielo také ako na hojdačke, chvíľami divné, chvíľami akceptovateľné. Asi by som to hodnotil na 2 a pol hviezdičky z 5. Priemer. Keď autor nebol schopný túto knihu napísať lepšie než predchádzajúcu, je to ako keby ju napísal horšie.

 PS: V 12. kapitole sa spomína lokalita Las Vegas, podľa mňa by tam ale z kontextu / úvodnej lokalizácie deja malo byť Los Angeles. Je to moja nepozornosť, alebo nechcený "preklep" v preklade?
 PS2: V 25. kapitole je veta: "Normálne by som jasal, kebyže sa dozviem meno majiteľa, ale práve somv záznamoch katastrálneho úradu zistil, že to možno nie je skutočné meno osoby, ktorá dom kúpila." Je to gramaticky správne, alebo to len mne trhá uši "... by som jasal, kebyže sa dozviem ...". A pomerne často v texte nie sú medzery medzi slovami "... somv ...".
 PS3: Na Slovensku sa používa pojem / preklad "inteligenčné agentúry"? Neviem síce, ako ich inak pomenovať, ale ani tento výraz mi nejde do ucha. Asi si budem musieť zvykať